Slávenie nedele počas pandémie

Slávenie nedele počas pandémie

VÝZNAM NEDEĽNÉHO SLÁVENIA

Už texty Nového Zákona pripisujú veľký význam prvému dňu židovského týždňa (nedeľa). Je to deň Kristovho zmŕtvychvstania, deň keď sa zjavuje učeníkom a deň, keď zosiela dar Ducha Svätého. Stal sa dňom, keď sa kresťania zhromažďovali a hoci ich slávenie spočiatku nemalo pevnú podobu, Pánova večera bola vždy v centre (1Kor 11).

Nakoľko nedeľa bola bežným pracovným dňom, liturgické slávenia sa museli konať skoro ráno, alebo neskoro večer. Už koncil v Elvire (Španielsko) krátko po roku 300 v prípade mestského obyvateľstva nariaďuje dočasné vylúčenie zo spoločenstva v prípade, že niekto vymešká tri nedele po sebe.

Význam nedele je vidieť vďaka rôznym menám, ktoré tento deň dostal:

  • Prvý deň: Počiatok týždňa a prvý deň stvorenia, ktorý bol aj dňom svetla.
  • Deň Pána (dies Dominica): (Zjv 1,10). Toto meno sa zachovalo v cirkevnom slovníku, ale aj v moderných románskych jazykoch.
  • Ôsmy deň: (Jn 20,26) Začiatok nového stvorenia po skončení uplynulého týždňa.
  • Deň vzkriesenia: Tento názov používal už Tertulián v 3. storočí a zachoval sa v niektorých Slovanských jazykoch (napr. ruština).
  • Deň slnka (diel solis): Spočiatku toto meno používali najmä pohania, no postupne ho prijali aj kresťania. Kristus je svetlo sveta a slnko spravodlivosti. Tento názov je bežný v anglosaských jazykoch (Sunday).
  • Nedeľa: Deň bez práce.
  • Vasárnap (maď.: deň trhu). Liturgické slávenie umožnilo organizovať spoločné trhy.

Povinná účasť na omšiach by nebola v prvých storočiach možná. Až cisár Konštantín nariadil zachovávať nedeľu ako deň bez práce (3. marca 321) s výnimkou vidieckeho obyvateľstva. Zatiaľ čo zdržiavanie sa práce uľahčilo aj liturgické slávenia, muselo prejsť mnoho storočí, kým sa zadefinovala povinnosť účasti na nedeľnej liturgii. Zdôvodnenie tretím Božím prikázaním (Spomni, aby si deň sviatočný svätil) sa vyskytuje až od stredoveku a nedeľná účasť na omši sa zdôrazňuje iba príležitostne, napr. v jednom dekréte z Maďarska z r. 1016 sa nariaďuje korbáčovanie toho, kto si túto povinnosť nesplní. O účasti na omši ako o cirkevnom prikázaní možno hovoriť až od 15/16 storočia.

Kresťanské slávenie nedele sa zameriavalo hlavne na Kristovo zmŕtvychvstanie. Každá nedeľa je malou Veľkou nocou. Keď sa kresťania v nedeľu zídu, slovom a hostinou zvestujú smrť a zmŕtvychvstanie Pána, kým nepríde. Slávenie nedele nezahŕňa iba Veľkú noc, ale aj veľký piatok. Je to Kristova cesta utrpenia a smrti do nového života, ktorý je darom od Otca. Obe sú prítomné: obeta na kríži a nový život, ktorý vychádza z tejto obety.

Spoločenstvo, ktoré slávi nedeľu je takisto na ceste spolu s Ježišom. Aj my prechádzame cez smrť a zmŕtvychvstanie. Mučeníci boli prvými vzormi ukončenia tejto cesty, no každý kresťan to isté prežíva vo sviatostnom znaku krstu: vzdialenie sa od starého života a nový život v spoločenstve..

Slávenie nedele znamená prechod z tohto sveta cez smrť a zmŕtvychvstanie. Týka sa Krista, všetkých kresťanov, ktorí chcú byť súčasťou tejto cesty a aj celého sveta, ktorý sa premieňa. Slávenie nedele znamená nielen pozerať späť na to, čo sa stalo s Kristom v Jeruzaleme, ale aj pozerať vpred na to, čo nás čaká: naplnenie celého stvorenia a Kristov návrat.

BEŽNÉ A MIMORIADNE OKOLNOSTI

Cirkev jasne učí, že

V tento deň sú kresťania povinní zhromaždiť sa, aby počúvali Božie slovo a zúčastnili sa na Eucharistii a tak slávili pamiatku umučenia, zmŕtvychvstania a slávy Pána Ježiša a vzdávali vďaky Bohu.

(SSC 106)

Túto povinnosť možno splniť iba osobne, reálnou prítomnosťou v liturgickom zhromaždení a najlepšie aktívnou účasťou, no nie pozeraním omše v televízií a podobne. Cirkev je však aj veľmi pozorná voči mimoriadnym situáciám mnohých ľudí a v prípade vážnych dôvodov sú jednotliví veriaci od tejto povinnosti oslobodení (choroba, starostlivosť o malé deti). Posúdiť vážnosť danej situácie je ponechané na svedomí daného veriaceho. Tiež je možné žiadať dišpenz od nedeľnej povinnosti od vlastného farára (KKC 2180-2182).

Cirkev takisto uznáva objektívne situácie:

Ak chýba vysvätený služobník alebo ak z iného vážneho dôvodu účasť na eucharistickom slávení nie je možná, veľmi sa odporúča, aby sa veriaci zúčastnili na liturgii slova, ak sa nejaká slávi vo farskom kostole alebo na inom posvätnom mieste podľa predpisov diecézneho biskupa, alebo aby venovali primeraný čas modlitbe osobne alebo v rodine, alebo v skupinách rodín, ak je to vhodné

CIC 1248, par. 2

ONLINE OMŠA

Na rozdiel od kresťanov v mnohých iných častiach sveta aj počas tejto pandémie, keď nie je možná fyzická účasť na liturgii, môžeme využívať moderné technológie a sledovať liturgiu z našich domovov. Aj to je spôsob získať duchovnú posilu v týchto ťažkých časoch. Treba pamätať na niekoľko vecí.

  • Nakoľko objektívne nie je možné na omši sa zúčastniť, nik nepácha hriech tým, že nejde v nedeľu do kostola.
  • Sledovaním online prenosu omše nespĺňame nedeľnú povinnosť (v iných časoch a ani počas pandémie). Veriaci však momentálne nie sú viazaní nedeľnou povinnosťou (zúčastniť sa na omši), nakoľko by ju aj tak nemohli splniť.
  • Kňazi slávia sv. omšu za celé farské spoločenstvo v nedeľu (a aj v pracovné dni) a vždy pozývajú všetkých spojiť sa v modlitbe. Hoci nie je možné byť prítomní fyzicky, aj virtuálne spojenie, modlitba a online omša vytvára skutočné puto a spoločenstvo.
  • Je zmysluplné sledovať sv. omšu naživo a nie zo záznamu a takisto našu sv. omšu. Nie preto, že by naša bola lepšia ako iné. Je to preto, že sme súčasťou tej istej farskej rodiny a zjednocujeme sa v modlitbe.
  • Kto nemôže sledovať sv. omšu v priamom prenose, určite získa duchovný úžitok a inšpiráciu k modlitbe aj sledovaním záznamu, ale aj sledovaním inej omše.

Tieto ťažké časy vyždujú od nás obmedzenia a kladieme si mnohé otázky. Môže to byť aj čas uvažovania nad podstatou a zmyslom vecí, ktoré robíme, či už v civilnom živote, ale aj pre našu vieru.